-
Vitaj Di! ❤️ (Môj príbeh časť 12.)
Ráno mi prišli spraviť znova pásy a ostávalo opäť len čakať na prípravu sály a popôrodnej izby pre nás. Stále sa u mňa chvalabohu nič nedialo. S Ľudkom sme si krátili čas debatou o tom, aký bude náš život po pôrode a tiež sme sa dohadovali o čom sa budeme rozprávať počas pôrodu, kým nám dajú D, aby bola moja pozornosť odpútaná od toho, čo sa bude diať. Pred pôrodom za nami prišiel aj anesteziológ, aby odomňa získal definitívny súhlas so spinálnou anestézou. Celková pre mňa neprichádzala do úvahy, kedže som chcela byť D k dispozícii okamžite. Nasledovalo cievkovanie, ešte jedny pásy a prišla pre mňa sestra. Na sálu som…
-
Čo je tokofóbia
Tokofóbia. Čo to je? Ide o patologický strach z tehotenstva a pôrodu. Prvýkrát bola popísaná už v roku 1897. Existuje v primárnej a sekundárnej podobe. Primárna sa týka žien, ktoré nemajú skúsenosť s tehotenstvom a pôrodom. Sekundárna vzniká práve, ako následok traumatizujúcej skúsenosti z predošlého tehotenstva či pôrodu. Hoc strach či úzkosti spojené s tehotenstvom sú bežné, pri tokofóbii majú rozmer, ktorý môže ženu dohnať až k rozhodnutiu vzdať sa možnosti mať vlastné biologické dieťa, napriek reálnej túžbe ho mať. Aké strachy prenasledujú ženu s tokofóbiou? Tehotenstvo a pôrod prosto neprežijem, desí ma to viac, ako čokoľvek iné! A čo ak dieťa nebude zdravé? Čo ak dieťaťu počas pôrodu ublížim…
-
A ty už chodíš na nočník??
Pri tejto téme mi je vždy úsmevne. To, že pri Diane budeme používať látkové plienky bolo mne jasné, skôr, ako som vedela či vôbec nejaké dieťa niekedy bude. ???? Moje ekologické ja by neunieslo toľký odpad, čo pri jednorázovkách vzniká. Ale praktizovanie BKM t.j. bezplienkovej komunikačnej metódy ma samú zaskočilo. Veľmi dobre si pamätám, ako mi Ľudko poslal článok o tom, ako matka piatich detí ani pri jednom nich nepoužívala plienky. Reagovala som pobavením a s poznámkou, že keď si trúfa, nech to skúsi a ja sa budem dívať. ???? Dnes? So ženou z článku sa stotožňujem viac, ako ktokoľvek iný! ???? Zmena môjho myslenia nastala pri zamýšľaní sa nad…
-
Primár mieni, dieťa mení (Môj príbeh časť 11.)
Niekoľkokrát počas tehotenstva som fantazírovala o tom, kedy sa Diana narodí. Riadny termín som mala stanovený na 18.novembra no rátala som s tým, že vzhľadom na plánovanú sekciu to bude o približne dva týždne skôr. A z toho vzniklo to fantazírovanie, na základe môjho pobavenia z toho, že by sa nám doma nebodaj udialo to, že by sme mali od júla na deň presne, každé dva mesiace dôvod na narodeninovú oslavu. V hĺbke samej seba cítim, že nebyť môjho patologického strachu z prirodzeného pôrodu, tak by to tak aj skutočne bolo. Zvyknem si stále robiť srandu z toho, že ma chcelo vlastné dieťa namotivovať, aby som si to s tou…
-
Záchrana v hodine dvanástej (Môj príbeh časť 10.)
Poviem vám… cez to všetko okolo môjho tehotenstva a pôrodu, absolútne som nepremýšľala nad tým, že by som si nedokázala vybrať pôrodnicu spomedzi tých, ktoré ponúkalo hlavné mesto. Ešte som sa pohrávala aj s Trenčínom, no to len okrajovo. Zahraničie tým pádom (najskôr) vôbec neprichádzalo do úvahy. Som si tak aj zvykla vravieť v duchu sama pre seba, že som síce možno šiši, ale nie som až tak „náročná“, že by som sa neuspokojila s tým, čo máme doma… ? Koľká naivita…. O Vyškove pri Brne som počula prvýkrát v podcaste MamaGang v rozprávaní Lucky Vančo. Tú epizódu vám sem dám, vrelo odporúčam, je to balzam na dušu. Spomínam si…
-
Keď je 35. týždneň tehotenstva tým najhorším v živote… (Môj príbeh časť 9.)
S indikáciou na sekciu sme sa plní očakávaní vybrali na dohodnutú poradňu do vybranej pôrodnice. Podľa informácií dostupných na internete tam mala byť možnosť naplnenia všetkých mojich/našich potrieb. To hlavné pre mňa bolo:✅ sekcia samotná,✅ prítomnosť môjho muža na sále a následne aj na izbe, aby sa smel o naše dieťa postarať on, kým to ja sama poležiačky nedokážem,✅ bonding priamo po narodení, ak by to nešlo u mňa bola som ok s bondingom u Ľuda,✅ dieťa bude od prvého okamihu iba pri nás dvoch Zažili sme tvrdý pád na zem.Sekcia nebol najmenší problém, no z toho ďalšieho si dokonca urobili aj žarty. V zmysle, že otecko bude mať po…
-
Koncept kontinua
Od okamihu, keď som sa ako tak začala zmierovať s tým, že sa staneme rodičmi, sme sa obaja s mojim mužom okamžite zhodovali na rovnakej veci. Priviesť na svet dieťa pre nás znamená tú najväčšiu zodpovednosť a túto prípravu sme rozhodne nechceli nechať len tak na náhodu, že to dáko dáme. Veľmi si vážim a som rada za to, že s Ľudkom sa v tomto smere zhodujeme a dávajú nám zmysel rovnaké veci. Pri vzdelávaní sú to u mňa jednoznačne knihy to prvé, po čom siaham. Koncept kontinua je úplne prvá kniha, ktorú som o výchove prečítala. Dostali sme ju ako svadobný dar a sama by som si ju zrejme…
-
Tretí trimester tokofobičky (Môj príbeh časť 8.)
S blížiacou sa jeseňou sa stupňovala moja nervozita z pôrodu. Mala som už pomerne jasnú predstavu o tom, ako by mal prebehnúť a pre pokoj v duši som potrebovala uistenie, že to tak aj bude. V septembri sme spoločne s Ľudkom absolvovali kurz u Janky. Šli sme tam s očakávaním prípravy na starostlivosť o novorodenca, ako s ním manipulovať, okúpať ho a podobné úkony. To, čo som však stretnutím s Jankou získala ja pre mňa bolo snáď to najlepšie, čo sa mi počas tehotenstva stalo. Dodala mi nádej. Okrem spomínaného školenia čo si s novorodencom počať som ja osobne od Janky dostala vypočutie a prijatie. Bolo to ako terapia, kde…
-
Si ok, ak si kojenie neužívaš
Kojenie či dojčenie, ani jedno z týchto slov mi nie je sympatické. Rovnako, ako mi nebol ten samotný akt pred pôrodom. A ani dnes z neho neskáčem blaženosťou. Svoje prsia som vždy vnímala ako “niečo” čo patrí môjmu mužovi a prináša potešenie inak, ako strkaním ich do detských úst. Na predpôrodnom kurze ma Janka upozornila, že sa mi môže stať, vzhľadom na okolnosti, že to všetko okolo toho nezvládnem a bude to pre mňa psychicky neúnosné. A že ak by sa tak dialo, nemám sa trápiť a rovno sa na to vykašľať, pretože by mi to mohlo privolať popôrodnú depresiu. Tá bola pre mňa veľkým strašiakom. Na kojenie som sa…
-
Druhý trimester tokofobičky (Môj príbeh časť 7.)
Druhý trimester môjho tehotenstva sa niesol v duchu letných výletov a príprav detskej izby. Začínalo to byť na mne aj vidieť, nie však verejne, kedže som si za posledné roky obľúbila nosiť aj voľnejšie oblečenie. Rastúce brucho sa mi vďaka tomu darilo úspešne schovávať, a tým som sa úspešne vyhýbala gratuláciám a zdvorilostným rozhovorom, o ktoré som nestála… Spomínam si na situáciu, kedy mi suseda s úsmevom na tvári na záhrade cez plot povedala, že sa isto teším, že už mám bruško. Ja som jej len sucho odvekla, že vôbec nie, že ja toho nie som vôbec fanúšik. Napriek tomu, že sme poznali pohlavie a mali v podstate vybraté už…
-
Prvý trimester tokofobičky (Môj príbeh časť 5.)
Môj prvý trimester nebol o nevoľnostiach, divných chutiach ani euforických stavoch…(to ale ani ten druhý, ani tretí….) Spätne môžem povedať, že som mala fyzicky veľmi pohodové tehotenstvo, ktoré mi takmer v ničom nebránilo. Ale teda to, že mi gynekológ nakoniec zakázal skákať cez švihadlo, keď som si konečne našla fyzickú aktivitu, ktorá ma neobťažovala, tak to ma naštvalo… Ten prvý trimester bol najviac o prijatí. Toho, že sa niečo končí a iné začne… Že náš život, ako ho poznám bude takým už len pár mesiacov a potom sa navždy zmení. Nenávratne. To bolo najhoršie! Lebo keď človek začne napríklad šoférovať a zistí, že to nie je pre neho, tak ok.…