• - o ekológii,  - o materstve,  - o živote

    Minimalizmus

    Snahu žiť minimalisticky máme doma už pár rokov. Umocňuje sa vo mne každým upratovaním, či triedením, ktoré odľahčí našu domácnosť o veci, ktoré nám neslúžia a nerobia nám radosť. Je to celé proces a máme doma stále čo robiť, aby sme dosiahli ten skutočný minimalizmus, ktorý ohromne oslobodzuje dušu (a šetrí aj planétu…). Ten pocit odľahčeného priestoru a poriadku je ťažké opísať. No kto zažil, ten vie presne čo mám na mysli. S príchodom dieťata do domova ľudí túžiacich po minime prichádza aj boj. Boj o zachovanie toho priestoru a ľahka, ktoré minimalizovaním vznikli. Mnohokrát je vopred prehratý, pretože spoločenské zvyklosti sú veľmi mocné a ľudia nedokážu odolať, alebo sa…

  • - o materstve,  - o tokofóbii,  - o živote

    …stalo sa to zas (Môj príbeh časť 4.)

    Keď som ostala tehotná druhýkrát, vycítila som to pomerne rýchlo. Ono vlastne aj pri tom prvom raze, no moje pocity sa s tým prvým razom ťažko porovnávajú. Strach tam samozrejme ostal. Obrovský. No niekoľkoročné ubezpečovanie mojim gynekológom, že porodím sekciou ho tentokrát dokázalo akosi skrotiť. Možno prispeli aj informácie o tokofóbii, ku ktorým som sa dostala počas prvého tehotenstva. Neprepadla som sa do depky. Boli to zvláštne pocity. Že tak teda to bude osud… Že to tak prosto má byť… Že sa tak láska „rozhodla“ a nejako to bude… Doslova úsmevný bol pre mňa fakt, že sa to stalo presne po troch mesiacoch od potratu, čo bola doba, kedy najskôr…

  • - o materstve,  - o tokofóbii

    Najdlhších 45 minút v živote… (Môj príbeh časť 6.)

    Bolo to prvý a zároveň jediný krát, kedy som sa počas tehotenstva nášmu nenarodenému dieťaťu prihovárala. Aj to iba v duchu. Po dvoch letoch, ktoré boli najmä vďaka poloprázdnemu lietadlu dosť pohodové nás čakal finálny presun z letiska na ostrov Thodoo, ktorý bol cieľom našej dovolenky. Mali sme ho zajednaný priamo z hotela a rýchloloďou mal trvať okolo 45minút. Hoc sme naň museli čakať pár hodín, na eláne nám to neuberalo, veď sme boli už blízko. Okolo obeda sme sa konečne dočkali a nasadli na speedboat. Vybrali sme si miesta cca v strede lode, ktoré sa nám zdali byť úplne ok. Loď mala koldokola fólie na oknách, čo mi prišlo…

  • - o materstve,  - o tokofóbii,  - o živote

    Keď strata nebolí (Môj príbeh časť 3.)

    Možno si poviete, že mať strach je predsa úplne prirodzené, normálne a každá žena sa do istej miery bojí. Tehotenstvo a materstvo je nová situácia, ktorá so sebou prirodzene prináša obavy. Nepochybujem, že je to tak, no môj strach je skrátka iného kalibru. Má doslova antikoncepčné účinky. Každým rokom som si uvedomovala, že mladšia už nebudem. To, že môj „plán“ byť mladou mamou zlyhal na celej čiare. Stále mi v hlave vyskakovala „vyhrážka“, že ak mám mať deti po 30tke, tak ich radšej nebudem mať vôbec. No a v neposlednom rade ma dobiehal aj fakt, že môj muž išiel do manželstva so ženou, od ktorej dieťa očakával. Kvôli tomu som…

  • - o materstve,  - o živote

    Bude to Diana

    O menách pre naše prípadne deti sme sa doma nikdy nerozprávali. Jediná debata bola o tom, že ak by, tak ja osobne neuznávam posúvanie mien po rodičoch a teda, že žiadna malá Nikol ani malý Ľudovít to nebude. Môj muž teda nemal odkiaľ vedieť, že ešte z čias minulých (priam detských) sú v mojej hlave v popredí nejaký Adam a Diana… Dnes je to rok odkedy sme sa dozvedeli, že budeme mať Dianu. Tento deň sa pre mňa navždy bude spájať s jedným z najromantickejších zážitkov nášho vzťahu s Ľudkom. Bol podvečer a my sme sa balili, pretože na ďalší deň sme odlietali na dovolenku na moje vysnívané Maledivy. Napriek…

  • - o materstve,  - o tokofóbii,  - o živote

    Koho je to rozhodnutie? (môj príbeh časť 2.)

    Kým som bola školáčka tak som „plánovala“ byť mladou mamou. Takou okolo 20tky ideálne. Páčila sa mi predstava, že som mladá mamička, ktorá má s deťmi kamarátsky vzťah. Dokonca som tvrdila, že ak mám mať prvé dieťa po 30tke, tak ho nechcem radšej vôbec, pretože už budem stará. Kvôli veku na mňa vyskakoval aj ten strašiak zvýšeného rizika vrodených ochorení a vád u dieťaťa. Na deti však treba dvoch a otca našej dcéry som spoznala, až keď už bol tento môj „plán“ vekovo v pase. 30tka sa blížila a ja som sa začala čoraz viac zamýšľať… Ako som vlastne prišla k „rozhodnutiu“ mať deti? Je to moje vlastné ozajstné rozhodnutie?…

  • - o tokofóbii

    Čo je tokofóbia

    Tokofóbia. Čo to je? Ide o patologický strach z tehotenstva a pôrodu. Prvýkrát bola popísaná už v roku 1897. Existuje v primárnej a sekundárnej podobe. Primárna sa týka žien, ktoré nemajú skúsenosť s tehotenstvom a pôrodom. Sekundárna vzniká práve, ako následok traumatizujúcej skúsenosti z predošlého tehotenstva či pôrodu. Hoc strach či úzkosti spojené s tehotenstvom sú bežné, pri tokofóbii majú rozmer, ktorý môže ženu dohnať až k rozhodnutiu vzdať sa možnosti mať vlastné biologické dieťa, napriek reálnej túžbe ho mať. Aké strachy prenasledujú ženu s tokofóbiou? Tehotenstvo a pôrod prosto neprežijem, desí ma to viac, ako čokoľvek iné! A čo ak dieťa nebude zdravé? Čo ak dieťaťu počas pôrodu ublížim…

  • - o materstve,  - o tokofóbii,  - o živote

    …a predsa matka… (Môj príbeh časť 1.)

    Som mama…. Dnes presne pol roka… Uletelo to, no zároveň mám pocit, akoby miesto pol roka uplynuli aj 3. Je to zvláštny pocit, na ktorý som si stále nezvykla. Je to láska, o ktorú som sa veľmi bála, či ju pocítim. Je to strach, ktorého sa nikdy nezbavím. Sú to slzy v očiach pri pohľade na to dieťa, ktoré vás tým svojim pohľadom doslova objíma za srdce. Sú to nervy, ktoré ma dovádzajú do zúfalstva, že už nikdy nebudem pracovať. Svoje tehotenstvo som pred okolím starostlivo tajila. Bolo iné, ako spoločnosť tak všeobecne očakáva. Nebolo plánované a už vôbec nie vytúžené. Dokonca ani prvé. A v žiadnom prípade to nebolo…

    Komentáre vypnuté na …a predsa matka… (Môj príbeh časť 1.)