Bude to Diana

O menách pre naše prípadne deti sme sa doma nikdy nerozprávali. Jediná debata bola o tom, že ak by, tak ja osobne neuznávam posúvanie mien po rodičoch a teda, že žiadna malá Nikol ani malý Ľudovít to nebude. Môj muž teda nemal odkiaľ vedieť, že ešte z čias minulých (priam detských) sú v mojej hlave v popredí nejaký Adam a Diana…

Dnes je to rok odkedy sme sa dozvedeli, že budeme mať Dianu. Tento deň sa pre mňa navždy bude spájať s jedným z najromantickejších zážitkov nášho vzťahu s Ľudkom.

Bol podvečer a my sme sa balili, pretože na ďalší deň sme odlietali na dovolenku na moje vysnívané Maledivy. Napriek mojej láske k cestovaniu balenie až tak neobľubujem… Tradične som popritom robila kadečo iné vrátane prokrastinácie na mobile. V jednom okamihu ma pri kontrole mailov cuklo. Pristál tam totižto výsledok genetických testov, ktoré sme sa rozhodli absolvovať. Prvé čo mi doplo bola informácia, že dieťa je v poriadku! Lebo inak by mi nebolo prišli výsledky mailom, ale kontaktoval by ma môj gynekológ. A následne mi došlo, že vo výsledkoch je aj pohlavie…. A že teda môžeme sa začať zamýšľať nad menom pre toho chlapca, ktorého som očakávala. Preferovala som chlapca kvôli Ľudovi. Tak nejako prirodzene som očakávala, že by chcel radšej syna. No a tiež, aby prípadná dcéra raz nemusela riešiť podobné “dilemy” s rodením a deťmi, ako jej matka…a nakoniec, žijem v tom, že tento svet nie je pre malé dievčatká … Prosto, ani som nerozmýšľala nad tým, že by dieťa nebolo chalan.

Trvalo to chvíľu, kým sme z výsledku vylúštili či to teda bude dievča alebo chlapec. Pretože sme zavadili o vetu, kde sa to popisovalo pomocou chromozómov a ja som si už zo školy fakt nepamätala, ktoré sú čie. Obaja sme googlili…

Ja v pracovni za stolom a Ľudo v spálni na mobile. Vyguglila som, že chromozóm Y je chalanský a znova pozrela do papierov. Tam to bolo ale napísané tak krkolomne, že u plodu nebol zistený chromozón Y, z čoho sme si mali vyvodiť, že to bude tým pádom dievča. Bola som zmätená, veď som čakala chlapca…. Nakoniec som v závere výsledku, ktorý som si dovtedy nevšimla našla vetu že: U plodu ženského pohlavia… A rozplakala som sa….Bol to mix úľavy z toho, že je dieťa zdravotne ok spolu so sklamaním, že to nebude chalan, ktorého som veľmi Ľudovi priala. Vyšla som so zaslzenými očami z izby a na chodbe už stál Ľudko, so slovami, že: “No, je to teda dievča.“ A ja, že: “Viem. Prepáč…” Nechápavo na mňa pozrel, že prečo sa mu ospravedlňujem a tuho ma objal. Stáli sme tam asi dve minúty, ja som si utierala slzy z očí. Po dlhej chvíli objímania, keď ma prešli tie prvotné emócie a plač , tak sa ma Ľudo zrazu opýtal: “A môže sa volať Diana?”

Ja som nechápala….Hovadsky ma dojal! Znova som sa rozrevala. Cítila som sa opäť, ako v romantickom filme, podobne, ako v noci keď sme sa dali dokopy v Sade Janka Kráľa pod padajúcimi hviezdami. Prosto….. Pozrela som zamračená na neho, nechápajúco s otázkou, že ako prišiel k tomuto menu? On sa zháčil a hneď cukol, že teda asi je to blbé meno, a že vymyslíme iné, krajšie. No ja som chcela vedieť, ako k tomu prišiel, lebo som bola presvedčená o tom, že on o mojej preferencii nemá odkiaľ vedieť. Alebo som sa prekecla nejako niekedy? Čakala som, že mi niečo také povie, že „Vtedy raz si hovorila..“. Ale nie! On že sa mu to páči, lebo to je reál meno Wonder Woman. ? Mňa skoro vystrelo! ?

Takže náš “výber” mena pre dcéru bol rýchlejší ako blesk. Nasledujúce týždne bola ešte polemika nad inými, no mne žiadne iné nedávalo zmysel. Obzvlášť po tom, čo som voči Diane dva dni neskôr viedla v duchu monológ, v ktorom som ju oslovovala menom a snažila sa tým prežiť transfer z letiska na ostrov v 2 metrových vlnách.

A vy ste ako vyberali mená svojim deťom?