Niekoľkokrát počas tehotenstva som fantazírovala o tom, kedy sa Diana narodí. Riadny termín som mala stanovený na 18.novembra no rátala som s tým, že vzhľadom na plánovanú sekciu to bude o približne dva týždne skôr. A z toho vzniklo to fantazírovanie, na základe môjho pobavenia z toho, že by sa nám doma nebodaj udialo to, že by sme mali od júla na deň presne, každé dva mesiace dôvod na narodeninovú oslavu. V hĺbke samej seba cítim, že nebyť môjho patologického strachu z prirodzeného pôrodu, tak by to tak aj skutočne bolo. Zvyknem si stále robiť srandu z toho, že ma chcelo vlastné dieťa namotivovať, aby som si to s tou…

S indikáciou na sekciu sme sa plní očakávaní vybrali na dohodnutú poradňu do vybranej pôrodnice. Podľa informácií dostupných na internete tam mala byť možnosť naplnenia všetkých mojich/našich potrieb. To hlavné pre mňa bolo:✅ sekcia samotná,✅ prítomnosť môjho muža na sále a následne aj na izbe, aby sa smel o naše dieťa postarať on, kým to ja sama poležiačky nedokážem,✅ bonding priamo po narodení, ak by to nešlo u mňa bola som ok s bondingom u Ľuda,✅ dieťa bude od prvého okamihu iba pri nás dvoch Zažili sme tvrdý pád na zem.Sekcia nebol najmenší problém, no z toho ďalšieho si dokonca urobili aj žarty. V zmysle, že otecko bude mať po…

Druhý trimester môjho tehotenstva sa niesol v duchu letných výletov a príprav detskej izby. Začínalo to byť na mne aj vidieť, nie však verejne, kedže som si za posledné roky obľúbila nosiť aj voľnejšie oblečenie. Rastúce brucho sa mi vďaka tomu darilo úspešne schovávať, a tým som sa úspešne vyhýbala gratuláciám a zdvorilostným rozhovorom, o ktoré som nestála… Spomínam si na situáciu, kedy mi suseda s úsmevom na tvári na záhrade cez plot povedala, že sa isto teším, že už mám bruško. Ja som jej len sucho odvekla, že vôbec nie, že ja toho nie som vôbec fanúšik. Napriek tomu, že sme poznali pohlavie a mali v podstate vybraté už…

Môj prvý trimester nebol o nevoľnostiach, divných chutiach ani euforických stavoch…(to ale ani ten druhý, ani tretí….) Spätne môžem povedať, že som mala fyzicky veľmi pohodové tehotenstvo, ktoré mi takmer v ničom nebránilo. Ale teda to, že mi gynekológ nakoniec zakázal skákať cez švihadlo, keď som si konečne našla fyzickú aktivitu, ktorá ma neobťažovala, tak to ma naštvalo… Ten prvý trimester bol najviac o prijatí. Toho, že sa niečo končí a iné začne… Že náš život, ako ho poznám bude takým už len pár mesiacov a potom sa navždy zmení. Nenávratne. To bolo najhoršie! Lebo keď človek začne napríklad šoférovať a zistí, že to nie je pre neho, tak ok.…